Škola v zrkadle siedmich decénií

        Rozhodnutie o založení gymnázia bolo prijaté na zhromaždení pri príležitosti osláv výročia Červenej armády dňa 23. februára 1945.

        Do oslobodeného mesta a jeho okolia sa opäť vracal život, obnovovalo sa všetko vojnou zničené a ľudia už rozmýšľali o svojej budúcnosti.

        Laborecká a sninská dolina boli nielen zničené vojnou, ale aj ekonomicky a kultúrne zaostalou oblasťou. Dlhoročné túžby o možnosti dať mládeži vzdelanie, umožniť im štúdium na stredných a vysokých školách, sa začali uskutočňovať po oslobodení. Vzniká nádej lepšieho života, prebúdza sa občianske a národné uvedomenie.

        Gymnázium zohralo dôležitú úlohu v živote viacerých okresov východného Slovenska nielen v oblasti vzdelávania, ale aj pri zvyšovaní národného uvedomenia obyvateľov.

        Iniciátormi založenia gymnázia boli pán Peter Bunganič, pán Štefan Bunganič a pán Vasiľ Latta. Dňa 5.-6. marca 1945 sa konali prijímacie skúšky, ktorých sa zúčastnilo 180 žiakov, prijatých bolo 95 žiakov do dvoch tried prvého ročníka a 33 žiakov do jednej triedy druhého ročníka. Za veľmi ťažkých podmienok sa začalo vyučovanie v budove bývalého notárstva, teraz je to budova lôžkovej časti detského oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Medzilaborciach a dňa 30. júna 1945 sa prvý školský rok 1944/1945 úspešne skončil.

        Riaditeľom školy sa stal pán Peter Bunganič. Vyučovacím jazykom v gymnáziu bol jazyk ruský, preto aj škola mala oficiálny názov „Štátne ruské gymnázium“. Prvý pedagogický zbor v školskom roku 1944/1945 tvorili učitelia: pán Peter Bunganič, pán Štefan Bunganič, pán Vasiľ Latta, pán Alexander Ljubimov, pani Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány.

        V školskom roku 1944/1945 sa na gymnáziu vyučovali tieto predmety: slovenský jazyk, náboženstvo, vlastiveda, ruský jazyk (vyučovací), matematika, prírodopis, spev a hudobná výchova, kreslenie, telesná výchova.

        Medzilaborce boli zničené vojnou, nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy, zvlášť pre nedostatok priestorov pre triedy a internát a záujem o štúdium na gymnázium bol veľký. Z tohto dôvodu sa gymnázium v lete 1945 presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory nielen pre triedy, ale aj pre internát. Triedy sa nachádzali v budove vtedajšej židovskej školy, bolo to približne na mieste terajšej Slovenskej sporiteľne. Internát bol v niekoľkých budovách a jedáleň bola na mieste terajšieho Okresného úradu v Humennom.

        Od 1. septembra 1945 mala škola už 7 tried s 228 žiakmi. Riaditeľom školy sa stal pán Štefan Bunganič. Počet žiakov rýchlo rástol a v školskom roku 1947/1948 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Postupne sa rozširoval aj pedagogický kolektív kvalifikovanými učiteľmi.

        V školskom roku 1948/1949 opúšťajú školu prví absolventi: 31 absolventov denného štúdia a 31 absolventov – účastníkov odbojárskeho kurzu.

        Prvými predsedami maturitných komisií boli: pán Jozef Vavro, pán Michal Dubaj a pán Alexander Farinič.

        V nasledujúcich rokoch sa počet tried stabilizoval na 8 a po dve paralelné triedy. Štátne ruské gymnázium si získalo veľkú popularitu. Prichádzali tu študovať žiaci zo širokého okolia, z okresov Medzilaborce, Snina, Humenné, Stropkov, Bardejov, Veľké Kapušany, Sobrance, Michalovce.

        Od školského roka 1952/1953 sa zaviedlo v škole vyučovanie ukrajinského jazyka.

        Žiaci gymnázia využívali na vyučovaní sovietske učebnice, písané v ruskom jazyku, ktoré im škola zapožičala, každú za 5 korún.

        V roku 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do roku 1953, kedy podľa nového školského zákona zanikli gymnáziá a vznikali jedenásťročné stredné školy.

        Poslednými absolventmi štátneho ruského gymnázia boli žiaci tretieho ročníka, ktorí pokračovali v štúdiu počas letných prázdnin a maturovali koncom augusta 1953. Štátne ruské gymnázium ukončilo 352 absolventov.

        Gymnázium dosiahlo veľmi pekné výsledky vo vyučovacom procese – 80 – 90 % absolventov pokračovalo v štúdiu na vysokých školách, vychovávalo svojich žiakov k národnej hrdosti, k sociálnej spolupatričnosti, k samostatnosti. Vychovávalo mladých ľudí pripravených pre praktický život i pre ďalšie štúdium. Žiaci gymnázia veľa čítali, hlavne krásnu literatúru, diela ruských klasikov, čím si rozširovali svoje vedomosti, rozhľad a umelecký vkus, pracovali v rôznych krúžkoch, zúčastňovali sa na verejnoprospešnej práci, brigádach, organizovali kultúrne podujatia. Charakteristickou pre žiakov školy bola silná sociálna motivácia k štúdiu. Na verejnosti vystupovalo gymnázium organizovane, kultúrne a disciplinovane, čo len posilňovalo autoritu školy.

        V školskom roku 1953/1954 zo Štátneho ruského gymnázia vznikli dve jedenásťročné stredné školy – jedna v Snine a jedna v Medzilaborciach. Škola bola umiestnená v budovách na Ul. Duchnovičovej a tu bol prevezený aj archív Štátneho ruského gymnázia v Humennom. Riaditeľom školy zostal pán Štefan Bunganič. Na sklonku roka 1953 sa škola presťahovala do novostavby. Bola to na tie časy moderná školská budova, no priestorovo ani zďaleka nevyhovovala mnohotriednej jedenásťročnej škole, a tak sa museli aj neučebňové priestory využiť ako učebne.

        Do roku 1956 bola v každom ročníku (IX., X., XI.) vytvorená len jedna trieda, až v školskom roku 1956/1957 vznikli paralelné triedy. Popri triedach denného štúdia vznikli aj triedy večerného štúdia. Formoval sa nový pedagogický kolektív, posilnený bol zvlášť v roku 1957, keď nastúpili plne kvalifikovaní učitelia – absolventi vysokých škôl.

        Vyučovacím jazykom školy sa stal ukrajinský jazyk, ktorý mal významné miesto pri pestovaní národného povedomia u žiakov ukrajinskej a rusínskej národnosti.

        Jedenásťročnú strednú školu v Medzilaborciach ukončilo 357 absolventov.

        Od 1. septembra 1959 sa na tunajšej škole, ako prvej s vyučovacím jazykom ukrajinským, začalo vyučovanie podľa nových osnov a boli tiež zavedené základy poľnohospodárskej výroby. Škola sa stala experimentálnou dvanásťročnou strednou školou. V roku 1960 došlo k zmene riaditeľa školy a novým riaditeľom sa stal pán Vladimír Čerevka. Od školského roku 1961/1962 bola škola premenovaná na strednú všeobecnovzdelávaciu školu a do roka boli realizované všetky zmeny školskej reformy. Vznikli dve základné deväťročné školy (1.-9. ročník) a stredná všeobecnovzdelávacia škola (10.-12. ročník).

        SVŠ a jedna ZDŠ boli umiestnené v novej budove na Ul. Komenského. Odvtedy začala škola opäť písať svoju samostatnú históriu. Riaditeľom SVŠ bol opäť menovaný pán Vladimír Čerevka. Vznikol nový pedagogický kolektív. V tom čase mala škola 6 tried - z toho jednu triedu strednej školy pre pracujúcich. Až do roku 1964 všetky triedy SVŠ boli s vyučovacím jazykom ukrajinským, ale na základe požiadavky rodičov, aby sa prírodovedné predmety vyučovali v slovenskom jazyku, otvára sa v tomto roku jedna trieda s vyučovacím jazykom slovenským s počtom žiakov 33. Rok 1969 priniesol zmeny vo vedení školy a v pedagogickom kolektíve. Riaditeľ školy odišiel na študijný pobyt do Moskvy a novým riaditeľom sa stal pán Ivan Škurla. Z pedagogického zboru odišli dvaja učitelia, preto vznikla potreba doplniť stav učiteľov.

        Výsledkom ďalšej školskej reformy bol zánik SVŠ a vznik gymnázií. Zároveň sa škola stala samostatnou rozpočtovou organizáciou. Popri už existujúcich triedach SVŠ od 1. januára 1970 boli zriadené dve triedy prvého ročníka štvorročného gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským.

        V roku 1972 maturoval posledný ročník SVŠ, ktorá počas svojej existencie vychovala 517 absolventov.

        Sedemdesiate roky boli poznačené odchodom starších a príchodom mladých kvalifikovaných učiteľov, ktorí hoci mali malé pedagogické skúsenosti, sa snažili svojou prácou zdvihnúť úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, čo sa prejavilo vo zvýšenom záujme absolventov o štúdium na vysokých školách. V osemdesiatych rokoch dochádza k ďalšej migrácii učiteľov a dotvára sa stabilný kvalifikovaný pedagogický zbor, ktorý na gymnáziu pracuje doposiaľ.

        V súlade so zásadami projektu „Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy“ sa od školského roka 1981/1982 začalo s vyučovaním bloku odborných predmetov – základy výroby a odbornej prípravy v prvom ročníku a dvoch odborných voliteľných predmetoch – základy strojárskej výroby a základy poľnohospodárskej výroby v treťom a štvrtom ročníku. V školskom roku 1987/1988 žiaci povinne maturovali z týchto odborných predmetov. Čoskoro sa však ukázalo, že tento experiment sa v praxi neosvedčil, pretože úroveň odbornej prípravy študentov gymnázia nezodpovedala požiadavkám praxe. Z tohto dôvodu sa školským rokom 1990/1991 odborné predmety vynechali z učebných plánov a prvoradou úlohou gymnázia sa opäť stala príprava študentov na vysokoškolské štúdium.

        V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch škola rozvíjala družobnú bezdevízovú výmenu so sovietskymi školami v Mukačeve a Gomeli. Prvá bezdevízová výmena sa uskutočnila so Strednou školou č. 20 v Mukačeve v roku 1971 za účasti 60 žiakov a učiteľov. Od roku 1975 škola pokračovala v družobnej výmene so Strednou školou č. 2 v Gomeli v Bielorusku, riaditeľom ktorej bol pán Boris Filipovič Kalač, čestný občan mesta Medzilaborce. Do roku 1984 navštívilo Kyjev, Gomeľ, Minsk, Chatyň 110 žiakov a učiteľov školy. Družobné návštevy pozitívne vplývali na osvojovanie si ruského jazyka, žiaci mali možnosť oboznámiť sa s historickými a kultúrnymi pamiatkami Bieloruska a Kyjeva, učitelia si vymieňali svoje pedagogické skúsenosti.

        Od 1. septembra 1989 sa vyučovanie začalo vo vlastnej budove – v zrekonštruovanej budove bývalej ZŠ na Ulici Duchnovičovej. Rekonštrukcia školy stála skoro 7 miliónov korún a trvala tri roky. Škola má v súčasnosti 11 klasických učební, 11 kabinetov, odbornú učebňu biológie, fyziky, chémie, dve učebne informatiky, jednu učebňu pre vyučovanie základov administratívy, učebňu estetiky a telocvičňu.

        Počet tried sa ustálil na dve paralelné triedy v ročníku – jedna s vyučovacím jazykom ukrajinským a jedna s vyučovacím jazykom slovenským. Tento stav pretrváva od roku 1970.

        Od 1. januára 1991 škola nadobudla právnu subjektivitu.

        V dôsledku spoločenských zmien došlo v roku 1991 na školách k zmene riaditeľov a ich zástupcov. Novou riaditeľkou školy sa stala pani Elena Franková a zástupkyňou riaditeľky pani Nadežda Smolejová.

        V školskom roku 1995/1996 stál ne čele gymnázia pán Milan Kokorďák, ktorého v roku 2000 na poste riaditeľa vymenila pani Anna Onačilová. Zástupkyňou riaditeľa školy bola v týchto obdobiach pani Ľubica Dribňáková.

        Pri hodnotení práce a výsledkov školy za 60 rokov jej existencie možno konštatovať, že aj napriek častým reformám si dôstojne plnila svoje úlohy, čím prispela k rozvoju národnej kultúry. Školu úspešne ukončilo 2600 absolventov, z ktorých väčšina úspešne spromovala na vysokých školách a pracuje v rôznych oblastiach hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života spoločnosti.

        Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý určil päťročné funkčné obdobie riaditeľov základných a stredných škôl, priniesol na našom gymnáziu zmeny v jeho vedení, a tak bol v roku 2004 členmi Rady školy za jej riaditeľa zvolený pán Vladimír Tarča a zástupcom riaditeľa sa stal pán Peter Jacečko.